Dlhý čas bolo Slnko jediným zdrojom svetla pre obyvateľov na Zemi. Pred 400 000 rokmi Pekinčania prvýkrát použili oheň ako zdroj tepla a svetla. Pred 80 000 rokmi sa neandertálci naučili založiť oheň, takže ho nemuseli neustále udržiavať. Pred 40 000 rokmi sa prvýkrát použili olejové lampy na osvetlenie pri kreslení jaskynných malieb.

Vývoj svetelných zdrojov je úzko spätý s pokrokom pri porozumení fyzikálnych javov.

Olejové lampy, pochodne a sviečky sa bežne používali až do 19. storočia. Potom prišli plynové lampy. Všetky tieto svetelné zdroje na výrobu svetla využívali horenie olejov alebo plynov. Pach z týchto zdrojov bol mimoriadne nepríjemný, dym a otvorený oheň boli mimoriadne nebezpečné. Až koncom 19. storočia pokrok v oblasti výskumu materiálov (ktorý viedol k vytvoreniu volfrámového vlákna) umožnil hromadnú výrobu elektrických žiaroviek. O krátky čas neskôr prišli prvé výbojky.

 

 
Odvtedy je už svetlo dostupné takmer v ľubovoľnom množstve. Množstvo spôsobov, akýmisa dá svetlo využiť, nás však núti prijať určité rozhodnutia.

Výsledkom je svetelnotechnické projektovanie ako disciplína, ktorá vznikla na základe potreby zvážiť rôzne aspekty bezpečnosti a komfortu pri návrhu osvetľovacej sústavy.

Jednoduché splnenie požiadaviek technických noriem alebo legislatívy zameranej na osvetlenie pracovných miest by mohlo viesť k šablónovitým svetelnotechnickým riešeniam. Kvalitný návrh osvetlenia však musí brať do úvahy celý rad ďalších dôležitých kritérií.