Vnímanie

Zrakom vnímame až 80 % všetkých informácií. Rýchlosť prenosu údajov je pri videní desaťkrát vyššia ako pri sluchu. Priestorové trojdimenzionálne vnímanie nám umožňuje pár očí, ktoré sú od seba v určitej vzdialenosti. Keď sa sústredíme na nejaký objekt, zamerajú sa naň obidve očné gule. Obraz, ktorý tento objekt vytvorí na sietnici, sa mierne líši pre jedno aj druhé oko z dôvodu rozdielneho uhla pohľadu a mozog všetky tieto informácie spracuje na „vypočítanie“ priestorového dojmu, čo nám umožňuje odhadnúť vzdialenosť.

Keď sa pozrieme vôkol seba, náš mozog rozlišuje medzi blízkymi a vzdialenými objektmi na základe modrej zložky vo svetle, ktorésa od týchto objektov odráža. Bližšie objekty sa javia v teplejších a intenzívnejších tónoch, kým objekty ďalej od nás majú nádych modrých a vyblednutých tónov.

Ľudské bytosti na videnie využívajú len veľmi úzke pásmo elektromagnetického žiarenia v rozsahu od 380 do 780 nm. Toto pásmo sa nazýva viditeľným svetlom. V priebehu vývoja sa ľudský zrak adaptoval na špecifický rozsah vlnových dĺžok slnečného spektra, ktoré prechádza atmosférou Zeme v dostatočnom množstve a s určitou stálosťou.

Zrakom dokážeme vnímať farby, lebo oko má na tento účel čapíky, ktoré svetlo rozdeľujú do troch rôznych spektrálnych rozsahov. Každý druh čapíkaje citlivý na jeden z troch rozsahov, a to červenej, zelenej a modrej. Keďže tieto tri rôzne typy čapíkov sú špecificky zamerané, mozog pokrýva celé farebné spektrum prostredníctvom aditívneho miešania farieb.

Systém ľudského zrakového vnímania využíva nasledovné informácie:

Ľudské zrakové vnímanie je do značnej miery ovplyvnené voľbou typu svetelného zdroja,najmä čo sa týka farby svetla a farebného podania.

Vidieť dokážeme len to svetlo, ktoré vchádza do nášho oka. Osvetlenosť sa definuje prostredníctvom svetelného toku F zo svetelného zdroja dopadajúceho na plochu. Osvetlenosť klesá štvorcom vzdialenosti medzi svetelným zdrojom a touto plochou.

Osvetlenosť je čisto fyzikálnou veličinou a v procese videnia nehrá takmer žiadnu úlohu. Iba ak svetlo dopadne na objekt, odrazí sa od neho alebo sa na ňom rozptýli a následne zasiahne náš zrak, máme všetky informácie potrebné na vnímanie objektu.

Jedinou fotometrickou veličinou, ktorú dokážeme vnímať, je jas. Jas závisí od povrchových vlastností osvetleného objektu. Tieto vlastnosti sa definujú prostredníctvom činiteľa odrazu "r". Pri rovnakej osvetlenosti môžu dva objekty s rôznymi odraznými vlastnosťami vyzerať odlišne.