Vo výbojkách svetlo vzniká prechodom elektrického prúdu cez plynovú plazmu alebo plazmu kovových pár v uzatvorenom horáku. Rozlišujemedva druhy výbojok podľa tlaku plniacej látky: vysokotlakové výbojky a nízkotlakové výbojky.

 
 
Vysokotlakové výbojky 

Najtypickejším predstaviteľom tejto skupiny svetelných zdrojov sú halogenidové výbojky. Pri vysokom tlaku (~10 bar) plniaca látka v plynovej atmosfére emituje priamo viditeľné svetlo v dôsledku vzbudenia elektrónov. Farba svetla a vlastnosti podania farieb sa dajú ovplyvniť pridaním starostlivo riadených dávok látky, ktorá je známa pod názvom „vzácna zemina“. Vysokotlakové ortuťové výbojky najprv produkujú neviditeľné ultrafialové žiarenie, ktoré sa luminoforom – bielym práškom naneseným na vnútornej stene banky, mení na viditeľné svetlo.

Nízkotlakové výbojky 

Tu sa rozlišuje medzi nízkotlakovými ortuťovými a sodíkovými výbojkami. Tlak náplne je len niekoľko milibarov. Podobne ako vysokotlakové výbojky, aj nízkotlaková sodíková výbojka emituje priamo viditeľné svetlo, ale iba s jedinou vlnovou dĺžkou 585 nm.

Na druhej strane,v nízkotlakových ortuťových výbojkách (žiarivky a kompaktné žiarivky) atómy ortuti emitujú ultrafialové žiarenie v dôsledku kolízií elektrónov. Toto ultrafialové žiarenie sa mení na viditeľné svetlo prostredníctvom luminoforu, ktorý sa nanáša na vnútornú stenu rúrky.

Princíp žiarivky