Tieto parametre definujú kvalitu svetla zo svetelných zdrojov. Kvalitné svetlo podáva farby rovnakým spôsobom ako prirodzené denné svetlo zamračenej oblohy v čase poludnia.

 
Absolútne čierne teleso má taký povrch, ktorý pohlcuje všetko naňdopadajúce žiarenie. Čierne teleso je súčasne dokonalým žiaričom, takže predstavuje idealizovaný svetelný zdroj.

Teplotný žiarič je svetelný zdroj, ktorý vyžaruje svetlo vznikajúce v dôsledku vysokej teploty pevnej látky (ako napr. volfrámového vlákna). Teplotný žiarič má spektrum žiarenia absolútne čierneho telesa.

 
Slnko a všetky obyčajné či halogénové žiarovky vyžarujú svetlo, ktorého spektrum sa veľmi podobá na spektrum žiarenia čierneho telesa. Ak teda porovnávame svetelný zdroj s prirodzeným denným svetlom, je to,akoby sme ho porovnávali s čiernym telesom.

 
 


 
 
Biele svetlo sa dá pomocou hranola rozložiť na jednotlivé spektrálne zložky. Funguje to aj naopak, ak zložíme všetky spektrálne zložky zdroja žiarenia, získame dojem farby (napríklad bielej v prípade denného svetla).

 
Zvyšovaním teploty absolútne čierneho telesa dostaneme rôzne spektrá. Svetlo týchto spektier spôsobuje rozličné vnemy farieb v oku pozorovateľa. Predstavte si podkovu v ohni u kováča. Najprv žiari na červeno, potom nažlto, keď postupne rastie jej teplota, až kým nebude žeravá biela. Každá teplota zodpovedá inému spektru a, naopak, každé spektrum zodpovedá určitému miestu v trojuholníku farieb. Ak spojíte všetky takéto miesta, dostanete Plankovu krivku.

 

Spectrums of the Planckian curve
 
 
Na určenie teploty chromatickosti svetelného zdroja sa farebné súradnice v trojuholníku farieb jeho spektra porovnávajú s farebnými súradnicami žiarenia absolútne čierneho telesa pri rôznych teplotách.

Ak sa spektrum svetelného zdroja nedá porovnať so spektrom absolútne čierneho telesa (napr. pri výbojkách), priradí sa najbližšej teplote chromatickosti pomocou Juddových čiar.

Čierne telesá, ako napr. slnko alebo halogénové žiarovky, verne podávajú farby, lebo vyžarujú spojité spektrum. Ak svetelný zdroj nevyžaruje všetky farby v rovnovážnom spektre, niektoré farby objektov nebudú zobrazené tak dobre, ako keby boli osvetlené spojitým spektrom.

Index podania farieb svetelného zdroja vyjadruje mieru odchýlky od ideálneho svetelného zdroja. V porovnávacom texte sa spektrá ôsmich skúšobných farieb, osvetlených skúšaným svetelným zdrojom, merajú a porovnávajú s hodnotami referenčného svetelného zdroja. Teplota chromatickosti skúšaného svetelného zdroja musí byť čo najbližie k teplote chromatickosti referenčného svetelného zdroja (korelovaná teplota chromatickosti).

Odchýlky zistené meraním sa vyhodnocujú pomocou štandardizovaných postupov. Ak je spektrum obidvoch svetelných zdrojov identické, index podania farieb (R_a) bude 100. Tento index je však väčšinou nižší.

Najvyšší možný index podania farieb (R_a = 100) má absolútne čierne teleso.

Indexy podania farieb sú podľa normy DIN 5035 klasifikované do stupňov podania farieb podľa povahy podania farieb nasledovne: